AK  CHCEM MODERNÉ MESTO PRE VŠETKÝCH, NEMYSLÍM TÝM LEN MLADÝCH A STREDNÚ GENERÁCIU.  SENIORI NECHCÚ LEN KALENDÁR, ČI VÍNO RAZ ZA ŠTYRI ROKY.

Nie sú totiž iba voličmi. Ale sú to naši starší obyvatelia, ktorí pre toto mesto a pre nás veľa urobili. A zaslúžia si úctu a dôstojnosť. Nielen teraz. Viem, že pre mnohých starších ľudí je podanie ruky a úsmev balzam na dušu. A ak sa takéto niečo udeje od vysoko postaveného človeka, je to naozaj česť. Potom už všetko ostatné ide bokom. Nezaujíma ich ako ide ekonomika mesta, ani to, čo pre nich dosiaľ bolo prisľúbené, hoci splnené nebolo, nezaujíma ich ani to v akých vážnych trestných veciach „sa vezie primátor“. Stačí ten úsmev, podanie ruky a kalendár.  A ešte treba aj dať hlas….  Ale o tom nechcem. Zďaleka neplatí rovnica, že čím vyšší vek, tým menšia schopnosť samostatného a múdreho úsudku. Aj keď mnohí s tým počítajú. Aj s väčšou manipulovateľnosťou.  Chcem však predstaviť to, ako budem pristupovať k seniorom ja. Dúfajúc, že tak budú neskôr pokračovať primátori, keď do kategórie „senior“ spadnem aj ja. Aj ja túžim v kruhu svojich najbližších zostarnúť práve v našom Vranove.

Demografický vývoj je jasný – stále sa rodí menej detí a biologický vek človeka sa predlžuje. A tak starších ľudí zákonite pribúda. Ak majú svoju rodinu poblízku, sú sebestační a aktívni, je to fajn. Vtedy to zvládajú dobre oni, ale aj ich blízki. Horšie však je, ak sa k veku pridajú zdravotné problémy. Aj ťažšie. A najhoršie je vtedy, keď sú na tieto problémy dôchodcovia sami. Lebo rodina buď nie je, alebo je ďaleko, alebo je tu, ale na svojich najstarších kašle. Vtedy je najďalej na svete. A je morálnou povinnosťou nás mladších urobiť všetko pre to, aby jeseň života našich starších Vranovčanov bola príjemná, koľko sa len dá. A samospráva tomu môže pomôcť. Preto o tom píšem, lebo aj ja chcem k tomu prispieť. Čo teda pre starších ľudí v našom meste chcem urobiť?

JEDNO ZARIADENIE PRE SENIOROV V NAŠOM MESTE  ZJAVNE UŽ KAPACITNE NESTAČÍ.

Mnohí seniori sú odkázaní bývať mimo svojho pôvodného domova. Z rôznych dôvodov. Ak teda už sú na to odkázaní, dôležité je, aby to bolo dôstojné prostredie pre život, pre ďalšie aktivity. Starší človek predsa nie je iný, je len starší – so svojimi potrebami. Vranovské zariadenie pre seniorov už kapacitne nestačí. A ak chceme zachovať pre tých, ktorí si za celoživotnú prácu pre nás zaslúžia primeraný štandard, je potrebné takéto zariadenie vybudovať. Je viacero možností riešenia, ale je jasné, že to nemôže ostať na pleciach samotného mesta. No mesto a jeho vedenie musí byť hnacím motorom. Chcem sa o to pričiniť. Sú riešenia –  nemusí to byť priamo v centre mesta. Môže to byť v pokojnej časti Lomnice, alebo na Rodinnej oblasti – je tam objekt, ktorý je primeraný k tomu účelu. A mesto musí iniciovať príslušné orgány k vybudovaniu takéhoto zariadenia. Alebo motivovať súkromného investora – jeden taký nám pred desiatimi rokmi pre neochotu mesta odišiel s investíciou do Svidníka.

DENNÝ STACIONÁR JE EŠTE LEPŠIE A LACNEJŠIE RIEŠENIE. A JE PRÍNOSOM PRE MESTO.

A čo tak uvoľniť ruky dospelým deťom seniorov pre pokojnú prácu, a napriek tomu pre spoločnú domácnosť s rodičmi ?  Zatiaľ čo v pracovné dni synovia a dcéry môžu pracovať, a prinášať tak spätne aj dane pre mesto, o ich starších rodičov bude odborne, aj spoločensky postarané v denných stacionároch. Vrátane stravy. Práve zvýšený príjem z daní pracujúcich detí týchto seniorov vykryje náklady na prevádzku zariadenia. Dopoludnia seniori budú medzi rovesníkmi a ich sociálny kontakt obohatí citový a spoločenský život. Zároveň bude o nich odborne a zdravotne postarané. A popoludní už rodičia sa opäť môžu tešiť z prítomnosti svojich blízkych v rodinách. Preto takéto zariadenie vo Vranove je viac ako potrebné.

PODPORA KLUBOV DÔCHODCOV – JE ČAS PRE SYSTEMATICKÚ POMOC

Sociálny kontakt so seberovnými je pre každého človeka veľmi dôležitý. A pre starších ľudí zvlášť. Necítia sa nepotrební, majú rovnaké problémy, ale aj radosti s rovesníkmi. A na takéto stretnutia sú kluby sú ideálne. Mesto má takéto kluby a podporuje ich. Je to chvályhodné. No nepostupuje systematicky a podpora jednotlivých klubov a združení dôchodcov nie je  rovnomerná a primeraná. Už aj samotné zariadenia potrebujú opravy a rekonštrukcie. Aj do vybavenia. Často vidíme zahraničných (zvlášť nemeckých dôchodcov), ktorí cestujú po celej Európe a užívajú si jeseň života poznávaním pamiatok, kúpeľov, miest. Myslím si, že si to zaslúžia aj naši dôchodcovia. A som presvedčený o tom, že autobus im mesto môže naozaj zabezpečiť bezplatne aj viac, ako iba raz v roku. A stačí Slovensko, je naozaj krásne a bohaté na pamätihodnosti, prírodu, aj aktívny život.

SENIOR TAXI – NEREÁLNE ?   ZĎALEKA NIE. POMÔŽE TAM, KDE TO BUDE POTREBNÉ.

Nie je to nová myšlienka, SENIOR TAXI funguje vo viacerých mestách na Slovensku. Prečo nie aj vo Vranove ? Ak starší ľudia potrebujú odviezť k lekárovi, nepotrebujú nutne sanitku, ktorá pozbiera pacientov z celého okolia, a tak cesta k lekárovi či od neho trvá aj pol dňa. Ak potrebujú vybrať lieky v lekárni, ak potrebujú nakúpiť, a nie len v jednom obchode, potrebujú odvoz. A nie každý v rodine má auto, alebo je dopoludnia doma. A vtedy pomáha mesto. Buď má svoje vlastné auto so šoférom, ktorý túto dotovanú službu mestom môže vykonávať, alebo má dohodu s prepravcami, ktorým práve na dôchodcov čiastočne prispieva. Ruku na srdce, naozaj tie dôchodky sú postačujúce na normálne Taxi? Nezaslúžia si naši starší spoluobčania od nás aj takúto pomoc ? Chcem takúto službu vo Vranove zaviesť. Myslím si, že mesto na to bude mať. Stačí si len zracionalizovať iné výdavky.

Je škoda, že sa na seniorov myslí často iba jedenkrát v roku. V októbri – v mesiaci úcty k starším. A potom….intenzívne raz za štyri roky. Pred voľbami. Aj keď mnohí z nich často podľahnú odrazu pozornosti primátora, jeho úsmevu, podania ruky a darčeku v podobe kalendára, chcem zvýrazniť, že STAROBA NIE JE CHOROBOU, ani duševnou stratou. A tak takéto ojedinelé prejavy „úcty“ sú skôr kalkuláciou, než skutočným záujmom o ich život. A vlastne aj urážkou. Preto chcem zaviesť vyššie spomenuté snahy o trvalé skvalitnenie ich života. Zaslúžia si to. Škoda že ich už nemôžem priniesť aj pre svojich rodičov, lebo už ich nemám. Ale máme tu naozaj veľké množstvo starších ľudí, ktorí si našu každodennú podporu určite zaslúžia. Tak im pomôžme. Veď aj my raz budeme starí……