Slovné spojenie „Vranovský priemyselný park FEROVO “ sa najčastejšie spomína v súvislosti s vytváraním nových pracovných miest. A najčastejšie pred komunálnymi voľbami. Menej už sa však omieľa na konci tohto obdobia…. Tento priemyselný park postavila spoločnosť SKANSKA v roku 2008 v celkovom objeme takmer 3 miliónov eur. Z európskych, aj štátnych peňazí. Mesto prispelo tiež, ale iba symbolickou čiastkou. Zaviazalo sa však vytvoriť minimálne 560 pracovných miest. Všetci sa zaviazali pomôcť – mesto na čele s primátorom Lešom, aj vranovský Úrad práce s vtedajším riaditeľom Raganom. O dva roky na to prišli komunálne voľby. Riaditeľ úradu, ktorý má už v názve povinnosť riešiť nezamestnanosť, sa vtedy prechádzal po parku s talianskym investorom. HURÁ ! Tesne pred voľbami. Ľudia si predsa zaslúžia istoty. „Istota“ prišla. A s ňou vláda súčasného primátora, ktorý prešiel z funkcie, do inej funkcie. Na plných osem rokov. Ale akosi….. za celý ten čas ….. žiaden skutočný investor do priemyselného parku. Stačilo to divadlo s talianskou prechádzkou ? Nestačilo. Prišli ďalšie kúsky: promotéri, ktorí na 100 percent sľubovali vytvorenie pracovných miest. Za paušál, za výdaje, a až potom aj za skutočne vytvorené miesta. No zdá sa, že nielen Vranovu…. A my sme platili za nádej. Zbytočne. Osem rokov príchodu a odchodu rôznych firiem, investorov, aj schránkových adries. No žiadnych reálnych. Viem však, že pri obrovskom množstve „investorov“ zo Slovenska, Nemecka, Talianska, Čiech či Ukrajiny bude hlavne zdôraznený jediný. Ten jediný, ktorého sme my poslanci, spoločne s takmer 4 tisíc občanmi mesta podpísanými pod petíciu odmietli. Lebo tento na začiatku nič nehovoril o „zhodnocovaní plazmovým spôsobom“ množstva nebezpečných odpadov. Neďaleko od obytnej zóny. S 20 zamestnancami v prvej fáze. Nám však ďalšie enviromentálne zaťaženie, napriek evidentnej snahe primátora (muselo byť aj mimoriadne zastupiteľstvo na veto primátora) neprichádzalo do úvahy, preto sme tohto jediného naozaj odmietli. Ale kde sú tí ostatní ? Sami neprídu. A tak platíme za nádej ďalej….

SME ALE VYSPORIADANÍ S NEVYSPORIADANÝM PARKOM ?

Ale neplatíme iba za nádej. Ťažké peniaze sa platia aj za nájmy pozemkov. Nie všetky pozemky sú totiž mestské, veľká časť z nich nebola odkúpená, ale dohodol sa rôzne vysoký nájom. Chápem nájomcov, zistili, že čistý peniaz dlhé roky za nič je fajn. A mesto prenajme pôdu za nižšiu cenu. A tak dopláca už za nič teraz a doplácať za nájomníkov bude ešte viac. Stáva sa tak rukojemníkom. Nehovoriac o tom, že investori tiež tak nemajú istotu. Aj preto zvažujú…. Za osem rokov boli náklady na priemyselný park zaplatené zhruba vo výške 700 tisíc eur. Príjmy? Asi nemusím odpovedať…
Aj preto je akútne vyriešiť park tak, aby aspoň priniesol prácu. To je najdôležitejšie. Preto jednoducho prvým krokom okrem stanovenia správcu mestom (musí sa postarať o parcelizáciu pozemkov, správu a napojenie inžinierskych sietí) bude majetkovo – právne vysporiadanie. Podľa spoločne odsúhlaseného znaleckého posudku trhovej ceny. Naraz a definitívne. Ak nie, nastúpi inštitút verejného záujmu. V zmysle platného Územného plánu a predovšetkým, v zmysle zákona. Ale ja som presvedčený, že je to predovšetkým o intenzívnej vzájomnej a hlavne serióznej komunikácii. A že k dohode dôjde. Je to o korektnosti a serióznom dialógu medzi mestom a vlastníkmi pozemkov.

ČO ĎALEJ ? KDE SÚ INVESTORI ?

Priznám sa, v túto chvíľu viem len o tých, ktorých ďaleko netreba hľadať. Nebudem sa tu prechádzať s nastrčenými osôbkami zo zahraničia. Netreba zabúdať, že investori nemusia byť z vonku. Hneď neďaleko je úspešná vranovská firma, ktorá má zákazky, zamestnáva Vranovčanov, ale potrebuje vzhľadom na objednávky expandovať. Potrebuje ďalšie priestory. Prečo nevytvoriť podmienky predovšetkým našim podnikateľom ? Veď na to má slúžiť tzv. akčný plán pre najmenej rozvinuté okresy. Už len to, že sme v tejto nelichotivej kategórii je dôvod na zdvihnutie zadku zo stoličky a intenzívnu prácu v riešení zamestnanosti. A robiť ďalšie kroky. Prvý krok so stanovením správcu parku som už spomenul. Druhým krokom bude nečakať , že k nám náhodou niekto príde. Na náhody v tomto prípade sa nedá veriť. Je potrebné vytvoriť tím, ktorý investorov bude vyhľadávať aktívne. Pomocnú ruku už podáva župan Majerský – rokuje s investormi z Číny, a jeden z nich chce investovať do drevárstva. Sú vytypované dve lokality – Sabinov, alebo Vranov. Už som s ním o tom predbežne rozprával. Ale ani to nestačí. Chcem vytvoriť tím, ktorého hlavnou úlohou bude cestovať a priviesť investorov. Nič iné, len merateľné výsledky sú úspechom. Kontaktovať Vranovčanov v Bratislave, kontaktovať zodpovedných na ministerstvách. Ak bude treba, pridám sa osobne. A ak bude treba vycestovať, tak aj za hranice.
Nie, nik nemá patent na rozum, viem, že nič nie je na prvý pohľad také jednoduché, ako sa zdá. Je to beh na dlhé trate. Ale bez prvých krokov, bez aktivity sa úspech sám nedostaví. Neuspokojím sa s konštatovaním,: „budeme sa tomu venovať…“ Veľmi si želám, aby Vranov úspešný bol. Aj vo vytváraní pracovných miest.

Alebo…. PREDOVŠETKÝM ?